Mohlo by sa zdať, že všetky nejasnosti okolo zatepľovania už boli stokrát vysvetlené. V praxi to však vyzerá inak, omyly a chyby majiteľov domov a niektorých realizátorov sa stále opakujú. Ktoré sú najčastejšie?
Zateplenie jednej steny
Zateplením len jednej steny by sa tepelné straty znížili minimálne a väčšina tepelného toku by sa presmerovala do nezateplených častí budovy, kde by sa na chladnejších povrchoch mohla zrážať vlhkosť.
Obavy pred nepriedušnosťou
Jedným z dôvodov, prečo majitelia domov odkladajú zateplenie alebo volia len zateplenie jednej steny, je názor, že takto zateplený dom môže „dýchať“. Priedušnosť zatepľovacieho systému sa však dá docieliť aj rozumnejším spôsobom. Zabezpečiť priepustnosť pár sa dá použitím izolačných materiálov na báze kamennej minerálnej vlny, ktoré dobre prepúšťajú vlhkosť, čiže majú nízky difúzny odpor, kombinácií s vhodnými materiálmi, ako omietka či lepidlo v difúzne otvorených alebo trvalo prevetrávaných systémoch.
Dodatočná výmena okien
Správnym postupom je, keď sa steny zateplia po výmene okien a oprave balkónov a lodžií. Pred zateplením je potrebné preveriť stav nosnej konštrukcie, ak je odhalená a skorodovaná kovová výstuž, je ju potrebné najprv opraviť a zaceliť všetky škáry a nerovnosti na balkónovej doske. Mnohí dodávatelia zatepľovacích systémov majú aj špeciálne systémy na opravu balkónov. Na zateplenej stene sa určite dajú dodatočne vymieňať okná, no realizácia takýchto úprav je náročná na presné a zručné vyhotovenie, preto je potrebné zveriť ju do rúk odborníkom. Zateplenie musí siahať až úplne k rámu okna, akákoľvek medzera znamená tepelný most, čiže studenú stenu, kadiaľ vám nielen uniká teplo, ale zráža sa aj vlhkosť a tvoria sa plesne. Nie vždy je možné urobiť všetko naraz, preto môže byť zateplenie realizované aj postupne, no časové odstupy by mali byť čo najkratšie.
Zateplenie z vnútra
Interiérové zateplenie prináša značné riziká a je náročné na kvalitné vypracovanie detailov. Odborníci ho odporúčajú iba v nevyhnutných prípadoch, keď nie je možné zateplenie z vonkajšej strany (napr. pri historických budovách). Pri nesprávnom zrealizovaní hrozí zrážanie vlhkosti na stene pod tepelnou izoláciou, kde môže spôsobiť narušenie tepelnej izolácie a tvorbu plesní. Takisto je zložité vyriešiť tepelné mosty ako stropné dosky, deliace priečky a podobne. Takéto zateplenie sa preto musí riešiť vlhkostne nepriepustnou konštrukciou a finálnou povrchovou úpravou sadrokartónom.
Tenká tepelná izolácia
Nedá sa všeobecne povedať, aký typ a hrúbka izolačného materiálu sa hodia na každú stavbu. Tieto údaje musí posúdiť projektant individuálne pre konkrétny dom a podľa individuálnych požiadaviek majiteľov na energetickú hospodárnosť budovy. Hodnoty sa líšia podľa toho, aký výsledok chce majiteľ dosiahnuť, či má záujem o bežný štandard alebo nízkoenergetický, prípadne energeticky pasívny dom.
V súčasnosti sa priemerná hrúbka pohybuje v rozmedzí 10 až 12 cm a podľa skúseností býva v tomto rozmere väčšinou efektívna. Na hrúbke a druhu tepelnej izolácie sa však šetriť neoplatí. Pri izolácii s hrúbkou pod 10 cm môže byť teplota vnútorného povrchu obvodovej steny v zimnom období príliš nízka a môže na nej kondenzovať vlhkosť. Napokon najväčšiu časť rozpočtu celkovej obnovy budov tvoria fixné výdavky spojené so stavebnými a lešenárskymi prácami a ďalšie komponenty zatepľovacieho systému, lepidlo, sieťka, kotvy či omietka, takže rozdiel v cene za väčšiu hrúbku izolačného materiálu celkové náklady významne neovplyvní.
Nedôslednosť pri streche
Zateplenie šikmej strechy si vyžaduje skúsenú ruku, presnosť a opatrné zaobchádzanie s materiálmi. Tepelnú izoláciu je potrebné chrániť pred vodou, ktorá pretečie cez strešnú krytinu. Najčastejšie chyby sú pri výbere vhodného druhu fólie a jej nesprávna montáž, fólia býva často pri montáži narušená č nedostatočne preložená a tak nemôže dokonale plniť svoju funkciu. Izoláciu na strane interiéru je potrebné prekryť parotesnou zábranou. V spojoch zábrane treba neprievzdušne zlepiť, vhodná je obojstranne lepiaca páska.
Práve nesprávne zabudovanie parozábrany do konštrukcie býva častým nedostatkom pri zatepľovaní. K ďalších chybám, ktorých by sa mali realizátori vyvarovať, patrí nahrádzanie odporúčaných parozábran lacnými stavebnými fóliami alebo materiálmi určenými na baliace účely. Treba si uvedomiť, že pri týchto materiáloch nie je garantovaná žiadna funkčnosť.
Ako sa prejavuje nesprávne zateplenie?
- Studené steny – bývajú spôsobené príliš tenkou alebo porušenou tepelnou izoláciou.
- Vlhké fľaky a plesne – nájdeme ich najčastejšie v okolí okien a balkónov, kritickými miestami sú tiež rohy a kúty miestností. Ich príčinou býva tiež nedostatočná tepelná izolácia alebo nepresné či nedbalé pripevnenie izolačnej vrstvy k členitejším tvarom na fasáde. Treba sa tiež presvedčiť, či po zateplení nebola narušená izolácia nesprávnou manipuláciou – montážou sušiakov na bielizeň, klimatizačných jednotiek a podobne.
- Pukliny, bubliny a opadávajúca izolácia – takéto poruchy môže zapríčiniť tiež len nesprávna aplikácia izolantu alebo použitie nevhodného typu či množstva komponentov zatepľovacieho systému.
- Zatekanie strechy a vytváranie plesní vnútri strešnej konštrukcie – nevhodný výber izolačnej fólie a parozábrany, nedbalá aplikácia parotesnej zábrany, nepresné vymeranie jednotlivých častí tepelnej izolácie.
Ako je to s hrúbkou izolácie od roku 2016?
Od roku 2016 sa na základe normy STN 730540 2. časť zmenia požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti obvodových konštrukcií, čo znamená zvýšenie požiadaviek na tepelný odpor zo súčasných 3 W/(m2 . K) na 4,4 W/(m2 . K). Táto zmena charakteristiky obvodovej steny vám prinesie nasledujúce zlepšenie:
• zníži sa energetická spotreba celej stavby – pri splnení nových požiadaviek týkajúcich sa všetkých obvodových konštrukcií, okien a dverí by ste sa mali dostať so spotrebou tepla na vykurovanie za rok na hodnotu asi 40 kWh/m2. Pri súčasnom nezateplenom stave je táto spotreba približne trikrát vyššia. Táto úspora sa priamo premietne do zníženia vašich nákladov na bývanie;
• úplne sa eliminujete riziko tvorby povrchovej kondenzácie vlhkosti na kritických miestach, ako sú nadokenné preklady, rohy a kúty miestností. Vďaka tomu nehrozí tvorba plesní.
Izolačná schopnosť použitého izolantu je závislá od jeho hrúbky a od súčiniteľa tepelnej vodivosti lambda. Hrúbka 160 mm je kalkulovaná na štandardný izolant s lambdou okolo 0,04 W/m . K. Pri voľbe kvalitnejších izolantov, ktorých súčiniteľ tepelnej vodivosti je znížený až na 0,034 W/m . K, môžete potrebnú hrúbku znížiť približne o 20 mm.