Hoci sa nízkoenergetické domy stavajú už desaťročia, v posledných rokoch sa postupne stávajú fenoménom. Nízkoenergetické domy prinášajú svojim majiteľom značné úspory, ako aj ďalšie výhody.
Čo považujeme za nízkoenergetický dom?
Veľa ľudí si často mýli dva základné pojmy – nízkoenergetický a pasívny dom. Aký je medzi nimi rozdiel? Ten základný spočíva v maximálnej ročnej spotrebe tepla na vykurovanie. Kým v prípade bežného rodinného domu postaveného tradičnými technológiami je to 100 až 150 kWh/m2, v prípade nízkoenergetického domu nastáva významná úspora a ročná tepelná spotreba nesmie presiahnuť 50 kWh/m2. Pri pasívnych domoch dokonca ide o nižšie hodnoty ako 15 kWh/m2.
Vykurovanie
Vzhľadom na potrebu bývať pohodlne je ešte stále nutné, aby nízkoenergetický dom disponoval centrálnym vykurovaním (či už ide o podlahové vykurovanie, alebo vykurovacie teleso, prípadne konvektory). Pasívne domy zachádzajú ďalej – ich spotreba energie je taká nízka, že môžete zabudnúť na bežné spôsoby vykurovania. Centrálne vykurovanie je v ich prípade zbytočné. Dostatočný prísun tepla zabezpečia domáce spotrebiče, ľudia, domáci miláčikovia a slnečná energia.
Na výstavbu nízkoenergetického domu môžete v súčasnosti použiť prakticky akýkoľvek stavebný materiál. Ak však okrem nízkoenergetického chcete mať aj dom s trvalou hodnotou, voľte tehlu.
Úniky tepla v nízkoenergetických domoch
Hlavný rozdiel medzi bežným a nízkoenergetickým domom spočíva v maximálnom množstve spotrebovanej tepelnej energie. Nižšia spotreba energie priamo súvisí s množstvom tepla, ktoré vám z domu unikne. Najväčšie množstvo tepla unikne cez strechu (až 30 %). Po streche nasledujú steny (25 %), netesnosti (20 %), okná (13 %) a suterén (7 %). Na opačnej strane spektra sa nachádzajú (teda cez ne uniká najmenej tepla) tepelné mosty (približne 5 %).
Maximálna ročná tepelná spotreba
Typ stavby | Maximálna ročná tepelná spotreba na vykurovanie (kWh/m2) |
Bežný rodinný dom | 150 |
Nízkoenergetický dom | 50 |
Pasívny dom | 15 |
Zdroj: ForDom
Únik tepla konštrukciou domu
Časť konštrukcie domu | Množstvo uniknutého tepla |
Strecha | 30 % |
Steny | 25 % |
Netesnosti | 20 % |
Okná | 13 % |
Suterén | 7 % |
Tepelné mosty | 5 % |
Zdroj: ForDom
Výhody nízkoenergetického domu
Hlavná výhoda nízkoenergetického domu v porovnaní s bežným domom je nižšia spotreba energie (hlavne tepla). Úspora pri takýchto domoch môže predstavovať až 80 % v porovnaní s bežnou výstavbou. S tým priamo súvisí aj oveľa nižšie opotrebovanie zvoleného vykurovacieho zariadenia – používa sa menej, amortizácia je nižšia, v dôsledku čoho klesajú aj náklady na jeho údržbu. Vďaka zníženej spotrebe energie sa prakticky stávate úplne nezávislí na jej cene – zmeny v cenách akéhokoľvek druhu energie vo svojej peňaženke takmer vôbec nepocítite. Nezanedbateľný je aj prínos pre životné prostredie. Menej vykurovania znamená menej emisií. Únik tepla je minimálny a vykurovanie je efektívne. Rovnako ušetríte aj na priestore, kde by ste boli nútení skladovať potrebné vykurovacie palivo. Vďaka použitej tepelnej izolácii vám nízkoenergetický dom ponúka aj zvýšenú izoláciu pred hlukom z vonkajšieho prostredia. Tým sa však komfort obyvateľov domu nekončí. Cirkulácia vzduchu v nízkoenergetických budovách je oveľa prirodzenejšia vďaka systému riadeného vetrania. Teplota v dome je takmer vždy ideálna – nie je problém domácnosť v zime vykúriť ani v lete schladiť. Pritom cena takéhoto bývania je na spodnej hranici ceny za bežný dom, ak nie nižšia.
Skladba stien
Skladba stien a s ňou spojená voľba materiálu je v prípade nízkoenergetických domov mimoriadne dôležitá. Cieľom je splniť prísne stanovené štandardy normy a zabezpečiť čo možno najnižší únik tepelnej energie. Na výstavbu sa dá použiť prakticky akýkoľvek stavebný materiál. Či už sú to pálené keramické tvárnice, tehla ako najdostupnejší a najtrvácnejší stavebný materiál alebo iný materiál.
Dôležitosť tepelnej izolácie
V prípade nízkoenergetických stavieb je dôležitá aj veľmi dobrá tepelná izolácia od vonkajšieho prostredia, ktorá umožňuje udržať v interiéri domu v zime teplo a v lete naopak chráni vnútornú klímu pred vonkajšími horúčavami. Aktuálnym trendom v oblasti tepelných izolácii je využitie minerálnej vlny, prípadne aj rôznych alternatívnych organických materiálov, napríklad ovčej vlny či izolácie z konopnej vlny.
Nová tepelnotechnická norma
Hrúbky tepelných izolácií pri nízkoenergetických domoch sa riadia prísnymi normami. Dňa 1. januára 2013 vstúpila do platnosti norma STN 730540 o tepelnej ochrane budov, ktorá nahradila pomerne zastaranú normu z roku 2002 a podmienky sprísňuje. Na budovy postavené po roku 2015 budú platiť na základe novej normy sprísnené požiadavky – odporúčané hodnoty pre predtým ultranízkoenergetické budovy sa stávajú požadovanými. K najväčšiemu nárastu dochádza pri stropoch nad vonkajším prostredím, pri ktorých sa hodnota viac ako zdvojnásobuje – zo súčasných 4,8 m2 . K/W na 9,8 m2 . K/W – a podobný nárast zaznamenávame aj v prípade plochej a šikmej strechy so sklonom ≤ 45° – zo 4,9 m2 . K/W na rekordných 9,9 (m2 . K/W). V prípade ostatných druhov konštrukcií dochádza k výraznému nárastu, ale nie je až taký drastický. Trend sprísňovania noriem bude pokračovať aj v roku 2020.
Porovnanie odporúčaných hrúbok tepelných izolácií podľa STN 730540 pred a po roku 2015
Druh stavebnej konštrukcie | Tepelný odpor Rn (m2 . K/W) | |
Normalizovaná hodnota RN do roku 2015 | Normalizovaná hodnota RN od roku 2015 | |
Vonkajšia stena a šikmá stenu nad obytným vykurovaným priestorom pod sklonom > 45° | 3,0 | 4,4 |
Strop pod nevykurovaným priestorom | 3,9 | 6,5 |
Strop nad vonkajším prostredím | 4,8 | 9,8 |
Plochá a šikmá strecha so sklonom ≤ 45° | 4,9 | 9,9 |
Zdroj: ForDom
Tepelná izolácia
Vo všeobecnosti platí, že čím lepšie máte dom tepelne zaizolovaný, tým menej tepelných únikov nastane. O tejto vlastnosti materiálu, z ktorého je dom postavený, hovorí súčiniteľ tepelnej vodivosti.
Platí vzorec R = h/λ
kde R je tepelný odpor konštrukcie (m2 . K/W),
h – hrúbka vrstvy (m),
λ – súčiniteľ tepelnej vodivosti (materiálová charakteristika, ktorá vyjadruje tepelnoizolačné vlastnosti materiálu) (W/(m . K).
Zo vzorca vyplývajú dva nasledujúce zákony:
Čím väčšia je hrúbka vrstvy, tým väčší je tepelný odpor konštrukcie.
Čím nižší je súčiniteľ tepelnej vodivosti, tým nižší je tepelný odpor konštrukcie.
Pozor na okná
Veľmi dôležitú úlohu zohrávajú okná, predovšetkým ich veľkosť. Príliš veľké okná podporujú tepelné straty, na druhej strane, prehnane malé okná bránia prísunu dostatočného tepla a hlavne svetla. V súčasnosti sú bežným štandardom okná s trojitým sklom.
Zdroj: www.domztehly.sk