Čím spevníme vonkajšie plochy?

Úprava záhrady alebo stavba terasy si vyžadujú starostlivé uváženie, aký povrch zvolíme na tieto miesta – čo dáme na chodníky či na príjazdovú cestu, z akého materiálu postavíme vonkajšie schodisko a podobne. Na našom trhu je v súčasnosti veľké množstvo materiálov, a tak je výber oveľa ťažší. Na vonkajšie plochy sa rovnako hodí keramika, kameň aj betón za určitých podmienok dokonca aj drevo, a ponuku rozširujú aj nové kompozitné materiály. Vyberať však môžeme len také, ktoré sú prispôsobené vonkajším podmienkam a odolné proti poveternostným vplyvom.

Celistvá vrstva (betón alebo asfalt) môže pri zmršťovaní a rozpínaní vplyvom teplotných zmien alebo zaťaženia praskať. Výhodnejšia je teda dlažba, ktorá vo svojej konštrukcii obsahuje prirodzený systém dilatačných škár. Pri kladení akejkoľvek dlažby veľmi záleží na kvalitnom podklade. Práve neodborne urobený podklad spôsobuje praskanie veľkých dlaždíc a iba málokedy je na vine nekvalitný materiál. Ťažké dlažby kladieme do pripraveného zhutneného lôžka z drveného kameniva a škáry vysypávame pieskom. Ľahké dlažby s menšou hrúbkou, ktoré kladieme do betónového lôžka, zase potrebujú dokonale rovný a pevný podklad.

Dôležitá je bezpečnosť

Jednou z najdôležitejších požiadaviek na vonkajšiu dlažbu je bezpečný povrch, na ktorom nehrozí pošmyknutie a zranenie pri páde, ani keď je mokrý. Väčšina interiérových dlažieb zostáva okrem času, keď sa umýva, suchá a napríklad gumová alebo plastová podrážka (dokonca aj koža bosých chodidiel) k suchému hladkému povrchu priľne tak, že sa nešmýka. Problémy s hladkým povrchom vznikajú až v kúpeľniach, kde sa našpliecha. Úplne nevhodné sú dlažby s hladkým povrchom na vonkajšie terasy alebo na schody. Stačí malá prehánka a dlažba je nebezpečne klzká. Väčšina výrobcov či už keramických, alebo kamenných dlažieb s protišmykovým povrchom automaticky počíta. Nemali by sme však zabúdať, že aj niektoré vnútorné dlažby by mali byť rovnako bezpečné ako exteriérové – napríklad plochy pri zastrešených bazénoch, kde pošmyknutie na mokrej dlažbe môže spôsobiť vážny úraz.

Kamenné dlažby 

Z tradičných materiálov sa v záhradách už od nepamäti využíva kameň. Vyniká dobrou trvanlivosťou, odolnosťou proti poveternostným zmenám, a predovšetkým prirodzenou krásou svojej štruktúry, ktorá dokonale zapadá do prírodného prostredia. V minulých desaťročiach ho však z vonkajších plôch výrazne vytláčala keramika či betón, neskôr aj umelý kameň. Dôvodom bola ich výhodnejšia cena a väčší výber vo farebnosti i v množstve vzorov. Pri terasách rozhodovala aj menšia hmotnosť, pretože kameň s hrúbkou minimálne 3 cm príliš zaťažoval nosnú konštrukciu. Tento prírodný materiál však dnes prežíva svoju renesanciu. Vďaka novým technológiám pri ťažbe a spracovaní sa znížila nielen jeho cena, ale aj hmotnosť – dnes bežne dostaneme kúpiť kamennú dlažbu s hrúbkou 1 cm,  takže jej hmotnosť sa vyrovnáva ostatným materiálom. Rozvoj zahraničného obchodu zas umožnil väčšiu dostupnosť kameňa rozmanitých štruktúr a farieb, ktoré sa u nás nevyskytujú. Kameň na vonkajšie spevnené plochy musí mať protišmykovú úpravu, neleští sa ako ten, ktorý môžeme použiť v interiéri. Najbežnejší a najlacnejší spôsob povrchovej úpravy je pieskovanie. Ďalšou možnosťou je ušľachtilejšie opaľovanie, ktoré okrem iného aj zvýrazní štruktúru kameňa a zjednoduší údržbu takejto dlažby.

Keramické dlažby

Keramickú dlažbu určenú do exteriérov od vnútorných dlažieb odlišuje predovšetkým mrazuvzdorná úprava. K obľúbeným vzorom dlažby patrí imitácia kameňa, ale väčšinou aj laik okamžite spozná rozdiel. Pritom práve keramika, ktorá nič nepredstiera, ale štruktúrou povrchu priznáva samu seba, je oveľa prirodzenejšia a v záhrade či na terase dosiahneme pomocou nej oveľa priaznivejší estetický účinok. Výhodou keramiky môže byť aj jednoduché farebné zladenie s interiérovou dlažbou na prechodoch medzi domom a vonkajším prostredím, a to nielen vo vstupných halách alebo zimných záhradách, ale aj vtedy, keď použijeme dlažbu v obytnom priestore, na ktorý priamo nadväzuje vonkajšia terasa.

Tehla

K tradičným vonkajším dlažobným materiálom patrí aj tehla. Takáto dlažba najmä v kombinácii s murovanými stienkami alebo murovanými lavicami na sedenie vytvára v sviežej zeleni záhrady prekvapivú a romantickú atmosféru. Na použitie v exteriéri však slúži špeciálna klinker tehla, ktorá na rozdiel od obyčajnej, nenasiaka vodou a odoláva mechanickej i chemickej záťaži (zimné posýpanie soľou). Dlažby z klinkerových tehál sú obľúbené aj pre svoju nenáročnú údržbu.

Betón a jeho tvary

Betónové dlažby takisto v poslednom období zaznamenali veľkú renesanciu. Tak ako pri keramike, aj pre ne platia rovnaké estetické pravidlá: dlažba by sa nemala „hrať“ na to, čím nie je a nemôže byť. Betón sa nestane kameňom, ani keramikou, ale môže dobre vyzerať, keď sa vyzdvihnú jeho prirodzené vlastnosti. Predovšetkým je pevný a dobre znáša veľké zaťaženie, je spevňujúcim či nosným prvkom.  Dokonca aj na fasádach domov alebo interiérových stenách sa pohľadový betón nemusí za seba hanbiť. Betón možno sfarbiť už pri výrobe pridaním farebných cementov, takisto sa môže stať podkladom, ktorý spája okruhliakové či  kamienkové povrchy. Spôsob výroby umožňuje vytvoriť akýkoľvek tvar, preto je najvhodnejší na výrobu zatrávňovacej dlažby. Betónovú dlažbu spoľahlivo využijeme na príjazdových cestách ku garáži, kde znáša najvyššie zaťaženie. Na betóne sa auto nebude kĺzať ani na zvažujúcom sa teréne. Súčasní výrobcovia vnášajú do ponuky betónových dlažieb čoraz viac inovácií. Či už ide o používanie kvalitných farebných pigmentov, rozličné patentované ochranné vrstvy, nové tvary, povrchové úpravy… . Možností je naozaj mnoho.

Drevené povrchy

Za určitých podmienok môžeme na vonkajšie priestory, napríklad terasy, využiť aj drevo. Ideálnym materiálom je dubové drevo, ktoré ani pôsobením vody nepodlieha hnilobe alebo rozpadu. Veľmi trvanlivé sú aj viaceré exotické dreviny, pri nich však musíme rátať s vyššou cenou. Ostatné druhy dreva ( ak nepočítame tíkové, ktoré je odolné aj proti slanej vode) musíme chrániť vhodným náterom. V nijakom prípade by nemalo byť v dlhšom kontakte s vlhkom (napr. so zeminou). Ak má možnosť po daždi schnúť, nemusíme sa obávať hniloby. Riešením bývajú vzdušné rošty uložené na vyspádovanom betónovom podklade, z ktorého voda po daždi voľne odteká. Drevo je veľmi príjemné na dotyk bosého chodidla. Najmä v kombinácii s obrastenými a rozkvitnutými pergolami pôsobí opticky veľmi teplo a navodzuje atmosféru tradičného vidieckeho domova.

Moderné kompozitné materiály

V nedávnej minulosti sa ako výsledok laboratórnych bádaní na trhu objavili rozličné kompozitné materiály, najčastejšie na báze dreva a plastu. Zmes drevnej múčky a vhodného plastového polyméru umožňuje skĺbiť výhody oboch materiálov a zároveň čo najviac potlačiť ich nevýhody. Vzniknutý kompozit je na dotyk príjemný a teplý ako drevo, pritom však dokáže bez toho, aby sme ho museli chrániť povrchovými nátermi, odolávať poveternostným vplyvom – UV žiareniu, dažďu, mrazu, snehu, slanej vode, prírodným agresívnym látkam (napr. vtáčí trus) a podobne. Vďaka obsiahnutému plastu si zachováva farebnú stálosť, pri práci sa neštiepi a poskytuje príjemný komfort aj pri chôdzi naboso bez rizika zranenia ostrými pilinami. Podlahu môžeme čistiť bežnými čistiacimi prostriedkami  a vodou, pri závažnejšom znečistení špeciálnymi prípravkami, ktoré dostaneme kúpiť u predajcu týchto podlahových materiálov.

Cesty a chodníčky vo vonkajšom prostredí používame za každého počasia, preto je materiál ich povrchu veľmi dôležitý. Musí dlhodobo znášať zimné mrazy i letné horúčavy, ako aj jarné a jesenné dažde. Pri kúpe dlažobného materiálu by sme teda nemali pozerať len na čo najnižšiu cenu – majme na pamäti, že dlažba bude nezriedka aj niekoľko desaťročí dotvárať naše bezprostredné okolie. Ak nechceme, aby prípadná návšteva nadobudla o nás nelichotivý názor už hneď za bránkou nášho pozemku, nebojme sa výberu správnej dlažby i jej  realizácii venovať viac času a síl, než sme pôvodne rátali. Výsledok určite bude stáť zato.

Text: Věra Konečná