RF

Pasívny, nulový, aktívny dom: Viete, čo tieto pojmy v skutočnosti znamenajú?

Aj keď sa záujemcovia o stavbu domu s nízkymi prevádzkovými nákladmi stretnú s pojmami nízkoenergetický (NED), energeticky pasívny (EPD) či nulový dom celkom bežne, s našimi normami tieto kategórie nemajú veľa spoločného.

Náš zákon pozná iba rozdelenie domov do energetických tried A až G v rámci energetickej certifikácie budov. Pojmy nízkoenergetické a pasívne domy sa však zaužívali medzi odborníkmi aj laikmi.

PASÍVNY DOM

Toto označenie sa používa ako medzinárodne uznávaný štandard budovy s veľmi nízkou spotrebou energie na vykurovanie i chladenie – len 15 kWh/m2 ročne, prípadne ešte menej (reálne ide o energetickú triedu A a čiastočne B). Prečo práve 15 kWh/m2? Táto hodnota vychádza z toho, koľko tepla možno do interiéru dodať len pomocou ohriateho vzduchu, teda núteným vetraním bez toho, aby vznikal nepríjemný prievan.

Dom potom môže ostať bez bežného vykurovania (bez kotla, komína, vykurovacích rozvodov a telies). To bol totiž prvotný princíp pasívnych domov – dosiahnuť také nízke tepelné straty, aby sa dom zaobišiel bez štandardného kúrenia, ten sa však už tak striktne nedodržiava. Aj v pasívnych domoch sa stretneme s vykurovaním, najmä nízkoteplotným sálavým, nové technológie dovoľujú využiť dokonca aj kozubové kachle (samozrejme, s veľmi nízkym výkonom).

Bez čoho by však pasívny dom nebol pasívnym, je nútené vetranie s rekuperáciou a poriadna tepelná izolácia. Vďaka rekuperácii tepla (spätného získavania tepla z odpadového vzduchu) sa tiež veľmi účinne využije teplo z rôznych vnútorných zdrojov, napríklad to, ktoré produkujú ľudia alebo bežné domáce spotrebiče. Teplo sa dopĺňa zadarmo a bez emisií CO2 najmä zo slnečného žiarenia prechádzajúceho oknami. Na zlepšenie energetickej bilancie možno využiť aj energiu z fotovoltických článkov a kolektorov napríklad na pohon rekuperačných zariadení či klimatizácie. Všetky obvodové konštrukcie musia byť zároveň navrhnuté a vyhotovené tak, aby nevznikali tepelné mosty.

Podstatná je aj ich tesnosť. Overuje sa tlakovou skúškou (tzv. blower-door testom), pri ktorej nesmie hodnota n50 prekročiť 0,6 /hod. – to znamená, že pri pretlaku a podtlaku 50 Pa sa nesmie za hodinu vymeniť netesnosťami v obvodovom plášti viac ako 60 % vnútorného objemu vzduchu. Samozrejme, vzhľadom na potrebnú kvalitu materiálov, prvkov, technológií aj realizácie je takýto dom drahší než bežný – v našej praxi je rozdiel v cene asi 10 až 20 %. Konečná suma pritom závisí najmä od premyslenosti návrhu a všetkých detailov stavby. K dosiahnutiu želanej potreby tepla za primeranú cenu môže prispieť napríklad rozumný tvar domu s čo najpriaznivejším pomerom ochladzovaného povrchu k vykurovanému objemu (kocka, guľa), ďalej dôvtipne navrhnutá dispozícia a šikovne zvolené zasklené plochy tak, aby pasívne solárne zisky prevyšovali tepelné straty spôsobené zasklením, atď.

NULOVÝ A AKTÍVNY DOM

Termín nulový dom, respektíve budova s takmer nulovou spotrebou energie (z anglického Near Zero Energy Building) sa bežne používa, jeho výstižnosť je však otázna. Nulová (alebo takmer nulová) spotreba je totiž len teoretická – dom na svoju prevádzku určité množstvo energie predsa len potrebuje, v podstatnej miere si ju však zabezpečí z obnoviteľných zdrojov na mieste stavby, respektíve v jej okolí (elektrická energia sa väčšinou produkuje pomocou fotovoltických panelov).

Rozdiel medzi nulovým a aktívnym (prípadne plusovým) domom je len v tom, že aktívny vyrobí viac energie, než spotrebuje. Zvyčajná a veľkou časťou odbornej verejnosti odporúčaná cesta k nulovému či aktívnemu domu vedie cez dom pasívny. Je to celkom logické, keďže pri pasívnych stavbách sa potreba energie dostáva k hranici reálneho minima, čo znižuje na praktické minimum aj obstarávacie náklady na technológie na výrobu energie, ktoré rozhodne nepatria k lacným záležitostiam.

AKÉ ZATEPLENIE ŽIADA STAVEBNÝ ZÁKON?

Na Slovensku platí tepelnotechnická norma STN 730540-2:2013. Od 1. januára 2016 platia u nás pri tepelnej ochrane budov sprísnené požiadavky na úrovni tzv. ultranízkoenergetických budov a po roku 2020 budú platiť hodnoty, ktoré v súčasnosti platia v prípade objektov s takmer nulovou spotrebou energie. Projektant je pritom povinný zahrnúť tieto požiadavky do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie alebo na povolenie zmeny stavby. Čo to znamená pre stavebníka? Najväčší nárast nastal pri plochej a šikmej streche so sklonom ≤ 45° – zo 4,9 m2 . K/W na 6,5 m2 . K/W – a podobne aj v prípade stropov nad vonkajším prostredím – zo 4,8 m2 . K/W na 6,5 m2 . K/W. Zvýšená hodnota tepelného odporu R znamená pri zachovaní požiadaviek normy potrebu použiť (rovnakú) izoláciu s viac ako 1,3-násobnou hrúbkou.

Pri výbere tepelnoizolačného materiálu sú okrem hrúbky dôležité najmä tepelnoizolačné vlastnosti izolantu vyjadrené súčiniteľom tepelnej vodivosti λ, ktorý vyjadruje, ako dobre vedie materiál teplo. Čím je jeho hodnota nižšia, tým lepšie daný materiál izoluje a horšie vedie teplo. Štandardom sú v súčasnosti materiály s hodnotami súčiniteľa tepelnej vodivosti minimálne 0,039 až 0,040 W/(m . K). Ak by ste napríklad chceli dosiahnuť cieľovú odporúčanú hodnotu normy (6,5 m2 . K/W), museli by ste pri súčiniteli tepelnej vodivosti 0,040 W/(m . K) použiť materiály s hrúbkou 26 cm.

Ak by mal materiál tepelnú vodivosť 0,030 W/(m . K), na zachovanie rovnakých kritérií by postačila izolácia s hrúbkou približne 20 cm. Rozdiel v hrúbke izolácie 6 cm znamená o 6 cm menšiu potrebnú hrúbku krokiev, respektíve pomocnej konštrukcie krovu, ako aj úsporu vnútorného priestoru. Kvalitnejšia izolácia sa, samozrejme, spája s vyššou cenou. Pri zatepľovaní si však treba všímať náklady na celú strešnú konštrukciu, nie iba ceny jednotlivých komponentov vrátane tepelnej izolácie. Nedostatočná hrúbka tepelnej izolácie je problémom predovšetkým v letných mesiacoch, počas ktorých sa podkrovné priestory s izoláciou hrubou 20 cm výrazne prehrievajú. Rodinný dom však nie je krátkodobá investícia, a preto je vhodnejšie investovať už pri stavbe domu, ako sa neskôr púšťať do ďalšej rekonštrukcie.

tabulka

 

NÍZKOENERGETICKÝ DOM

Ako sa zvýši cena domu?

Keďže konštrukcie našich domov sa už v štandarde približujú požiadavkám normy na rok 2020, cena veľmi rásť nebude. Pri realizácii sa nám potvrdilo, že pasívne domy sú o 8 až 10 % nákladnejšie ako podobné domy v nízkoenergetickom štandarde. Ak by dom v nízkoenergetickom štandarde s rozlohou 100 m2 stál 100 000 eur, tak pasívny dom s rovnakou rozlohou by vyšiel asi do 110 000 eur. Ale celková spotreba energie pri nízkoenergetickom dome je 20 000 kWh (1 400 eur za rok), zatiaľ čo v prípade energeticky pasívneho domu je to už len 12 000 kWh (840 eur za rok). Rozdiel v nákladoch na energie teda predstavuje asi 560 eur ročne. Vyššie vstupné náklady pri výstavbe pasívneho domu sa vám vrátia o 14 až 17 rokov, ak energie nezdražejú.

Energetické nároky pasívneho domu

• potreba tepla na vykurovanie 
 15 kWh/m2 za rok
• potreba energie na vykurovanie, prípravu teplej vody a prevádzku vzduchotechniky 
 42 kWh/m2 za rok
• celkové množstvo primárnej energie spojenej s prevádzkou domu vrátane domácich spotrebičov
 120 kWh/m2 za rok

ETRD

Nové alebo významne obnovené budovy postavené po 1. 1. 2008 by mali dosahovať energetickú triedu A alebo B. Triedy D a E sú bežné pri výstavbe do roku 2006. Budovy povolené od r. 2016 by už mali patriť do triedy A.

 

ETRD (1)

Text: For Dom, Saint-Gobain Construction Products, divízia ISOVER, STN 730540-2:2013, Môj Dom 
Foto: isifa/shutterstock
Zodpovedný redaktor: Stanislav Botur
Zdroj: časopis  Urob si sám 1/2017